Po tom, čo pomohli splatiť dlhy, si Lišiak sadol pod strom a rozmýšľal.
„Zvieratká si nevedeli požičané orechy zarobiť vopred,“ povedal nahlas. „Ale čo keby sme zarobili skôr, ako niečo chceme kúpiť?“
Riko sa posadil vedľa neho. „Ale ako? Nemáme obchod. Ani banku.“
„Nepotrebujeme banku,“ usmial sa Lišiak. „Stačí nápad, ktorý pomôže iným.“
Na druhý deň usporiadali veľkú lesnú poradu. Prišli sovy, jazvece, veveričky aj líšky. Lišiak im vysvetlil plán.
„Každý z nás niečo vie. Niekto piecť. Niekto stavať. Niekto kresliť. Ak budeme tieto veci ponúkať iným, môžeme si navzájom platiť.“
Nazvali to Lesný trh šikovnosti.
– Eliška piekla orechové koláčiky.
– Riko opravoval strechy.
– Bubo kreslil mapy pre turistov.
– A Lišiak pomáhal so všetkým, čo bolo treba.
Zvieratká si za prácu dávali orechy alebo drobné mince. Ale hlavne – nikto si nepožičiaval, každý zarábal.
Večer si Lišiak zapísal:
Zápis dňa:
– Peniaze nezískavam len tak. Musím si ich zaslúžiť.
– Najlepšie sa zarába, keď robím niečo, čo iní potrebujú.
– Podnikanie je výmena: niečo dám, niečo dostanem.
Krtoš sa vrátil. Pozeral sa okolo a neveril vlastným očiam. Všade smiech, pohyb, výmena.
„Ako ste to dokázali?“ spýtal sa.
„Tak, že sme sa nesnažili získať peniaze rýchlo, ale múdro,“ odpovedal Lišiak.
Krtoš sa na chvíľu zamyslel. „Možno by som mohol pomáhať so zahrabávaním koreňov. Som v tom dobrý.“
„Skús to,“ povedal Lišiak. „Ale nezabudni – najprv robíš, potom dostaneš. Nie naopak.“
Otázky na zamyslenie pre vaše deti:
1. Prečo je lepšie zarobiť si peniaze predtým, ako ich minieme?
2. Aké zručnosti máš ty? Ako by si mohol zarobiť, keby existoval podobný trh šikovnosti?
3. Ako by vyzeral svet, keby si všetci len požičiavali a nikto by nepracoval?
